spiritko

S kršiakmi rybožravými alebo inak aj morskými orlami, som sa rozlúčila, keď sa v hniezde v Lotyšsku  vyliahlo prvé mláďa. Bolo to koncom mája. Postupne sa vyliahli ďalšie malé kršiačiky, bez problémov vyrástli, vyleteli z hniezda a dnes sú samostatne fungujúcimi jednotkami. Znamená to, že lietajú a lovia bez obmedzenia a v hniezde sa občas stretnú pri spoločnom stolovaní. Tri mláďatá dostali krkolomné mená a krúžky na nohy, takže budú ľahko identifikovateľné. Zrejme odletia koncom augusta a o tri, štyri roky sa vrátia, ak prežijú.  

http://pontu.eenet.ee/player/zivju-erglis.html       

Estónski ochranári v  dvoch sledovaných hniezdach to mali pestrejšie, ale v žiadnom hniezde to nedopadlo celkom ideálne. Skôr smutne.

Do prvého hniezda v  Estónsku po minulom roku sa vrátil  jeho pán Madis, ktorý mal dve družky, novú samicu Oxanu, ktorá mu zniesla aj vajce a družku z minulého roku Piret. Aj keď si Piret vybojovala miesto po boku Madisa, mláďatá spolu nemali a hniezdo je prázdne viac ako mesiac. O týchto aktéroch nemajú ochranári žiadne správy. Občas sa v hniezde objavia rôzne zvieratká, kuna, malé vtáčiky. Kršiaky však nie, a tak hniezdo zarastá burinou.

http://pontu.eenet.ee/player/kalakotkas.html

V hniezde, ktoré je sledované tento rok po prvý raz,   usalašil sa samec Ilmar a k nemu pribudla samica Irma.  Tá zniesla vajcia asi tri týždne po samici v Lotyšsku. Vzorne sa starali o tri mladé. Dve silné mláďatá zatiaľ ešte nelietajú a to tretie, najmenšie, zomrelo pred dvomi dňami. Ešte je stále v hniezde, som zvedavá, čo urobia rodičia s jeho telíčkom.

Pár slov k uhynutému mláďaťu.  Vyliahlo sa ako posledné, bola to samička a dostala meno Kaari. Bola malá a slabá a staršie dve ju utláčali.  Ale v rámci možností bojovala o prežitie, rástla a zdalo sa, že postupne dobehne dve predchádzajúce. Asi pred 10 dňami v Estónsku sa ochladilo a dlhšie pršalo, po tejto epizóde akoby mláďa ochorelo, bolo apatické a  dostávalo sa mu málo potravy.  Postupne sa pozviechalo, začalo bojovať o potravu a bolo čulejšie.  Potom znovu pršalo, znovu apatia a koniec. Nemalo šancu prežiť. Nepochybujem, že tie dve ďalšie mláďatá čo nevidieť vyletia z hniezda.  Sú veľké a mocné, a keď príde čas, odletia s ostatnými.

http://pontu.eenet.ee/player/kalakotkas2.html

Ja budem čakať na ďalšiu sezónu a na nový život v hniezdach týchto krásnych dravcov. Mnohí z nás, čo sme sa stretli s kršiakmi, navždy sme si ich zamilovali.

Symbolická fotografia z hniezda kršiakov v Estónsku z 12.9.2013 

Otec Ilmar a dve „dcéry“. Kenno po ľavom boku, plná síl a večne hladná, Kaari napravo, ticho ležiaca v hniezde od 2. augusta 2013, už zmenená na beztvarú hmotu, ale so zachovaným  krúžkom na nohe DK. Tretie mláďa, prvorodený „syn“ Kaido, najsilnejšie mláďa, sa vybral na cestu  do Afriky sám, bez rodiny,  už 8.septembra 2013.

Fotografia prevzatá z fóra http://www.looduskalender.ee/

Koniec sezóny kršiakov

Sezóna  Nest EstLat project, sledovanie hniezd kršiakov rybožravých na  internetových stránkach Looduskalender, sa skončila  v piatok, 13. septembra 2013.  

V tento deň z hniezda v Estónsku odleteli posledné kršiaky, otec Ilmar s mláďaťom-samičkou Kenno. Matka Irma tá začala migráciu prvá už 22.augusta 2013, po nej nasledoval syn Kaido.

V Lotyšsku, kde sa mláďatá narodili asi o dva týždne skôr, začali s migráciou 9.augusta 2013. Prvá odletela samica Ulla  so synom Greyom. Po nich, 23.augusta 2013 odletel otec Uldis s mláďatami-samičkami Blacky a Tinou .

Poznámka na záver:

Po tom, čo samice predčasne opustili hniezdo, nechali celu záťaž starostlivosti o mláďatá na samčekov. Títo učili mláďatá všetkému užitočnému, čo budú potrebovať v ďalšom živote a samozrejme, zabezpečovali im ryby až do posledného dňa odletu. V tomto boli Ilmar aj Uldis vzornými rodičmi.