Keď moc si myslí, že rozkáže vetru, dažďu. . .

1. septembra 2012 16:23, Prečítané 10 672x, petra, Nezaradené

Centrálne oslavy SNP v Banskej Bystrici vďaka kultúrnej vložke čestnej stráže mali príchuť škandálu. Včerajšia večerná oslava 20. výročia prijatia Ústavy, vysielaná v priamom prenose Jednotkou RTVS, bola pre mňa jedna veľká katastrofa. Nemám vo zvyku ignorovať významné výročia našich dejín. Preto som sledovala tento prenos od začiatku a vydržala som do konca. Možno som náročná a podľa mojej predstavy každá oslava by mala prebiehať v dôstojnom a bezpečnom prostredí. Jediný dojem, ktorý som po vzhliadnutí mala, bol – slávnostné fiasko.

Rozumela som, prečo oslava Ústavy sa musela udiať na Bratislavskom hrade, zrekonštruovanom touto mocou. Popri výročiu Ústavy to mala byť akási demonštrácia triumfu vládnej moci, ktorá akoby si chcela prisvojiť aj zásluhy na prijatí Ústavy. Vládna garnitúra ešte pred nástupom k moci rozhodla, že bude mať len úspechy. A cez prizmu tohto presvedčenia ani na chvíľu nepripustila, že slávnostný večer môže pokaziť niečo tak druhoradé, ako počasie. A tak, čo si navarili, to si museli aj tých 60 minút osláv vytrpieť. Pár radov tých, čo museli zostať na mieste – prezident, predseda NR, premiér, predsedníčka ÚS, vláda. A tých možno 350 prázdnych stoličiek za nimi, ktoré dnes zrejme armáda brigádnikov fénuje, aby nevyšli na skazu. Prvých mi nebolo ľúto, lebo to „spískali“. Možno s výnimkou pani Macejkovej, ktorá v ľahkých slávnostných šatách hrdinsky pretrpela zimu pod dáždnikom. Ľúto mi bolo umelcov, ktorí vystupovali v nedôstojných podmienkach, hoci patria k našej špičke, ľúto mi bolo pani Hargašovej, ktorá v prekrásnej červenej róbe evidentne mrzla a každým vstupom bola roztrasenejšia. Hrôzostrašný bol pohľad na hráčov, ktorí s obavami sledovali, či provizórna strieška nad nimi vydrží váhu vody z dažďa, ktorá neodtekala a podozrivo hrmotala.

Priznám sa, po prvý raz sa mi stalo, že keď dozneli tóny Dusíkovej piesne „O rodnej zemi“, uľahčene som si vydýchla. Že je koniec a nedošlo k žiadnej pohrome.

Bola to asi najnepodarenejšia štátna oslava výročia, čo som mala možnosť sledovať. A to len preto, že naši mocní žijú v presvedčení, že aj príroda sa im musí automaticky prispôsobiť. A ono sa ukázalo, že nemusí. Možno to bolo na niečo dobré. Aby vytriezveli zo svojej nadutosti a zahľadenosti do seba. Neverím totiž tomu, že nebola žiadna iná alternatíva k nádvoriu BH, kde by oslavy 20. výročia Ústavy mohli prebehnúť v dôstojnom prostredí, bez obáv o život a zdravie.