Povodne boli a budú. Tá súčasná na Dunaji mala niekoľko naj. Najvyššia hladina Dunaja, najväčší prietok, atď. Ale aj niečo pozitívne, napáchala asi najmenšie škody a nemala žiadne obete na životoch. Povodeň je vždy zlá, sila vody enormná a nikto si nemôže byť istý, či nedôjde k mimoriadnej udalosti – pretrhnutiu hrádze a pod. Médiá statočne pokrývali spravodajstvo, takže aj nebratislavčania mali možnosť podrobne sledovať postup povodňovej vlny z Devína až do Štúrova. Pod drobnohľadom boli protipovodňové a záchranné akcie všetkých zložiek štátu, samosprávy a dobrovoľníkov. Nuž potešilo ma, že všetko klapalo ako má, že to neškrípalo v organizácii, v disciplíne, a dokonca počas týchto dní sa často používalo sprofanované slovo – s o l i d a r i t a .
Kto sleduje diskusie na webových portáloch o neschopnosti tejto vlády čokoľvek riadiť, krízové situácie už ani náhodou, musel mať strach, ako to všetko dopadne. Keď v nej sedia len blbci a v lepšom prípade laici. V Čechách, tým bolo hej, keď majú pravicovú vládu. Tá má dar (daný asi od Boha) všetko vyriešiť lepšie, ako sa dá. Mali sme to možnosť vidieť, tiež v priamych prenosoch. A tak mi spadol kameň zo srdca (ešte doteraz počujem echo z jeho dopadu), že tí naši „ľaví“ to zvládli. Je teda celkom možné, že tak ako s povodňou, poradia si aj s riadením štátu. Bez rachotu, hádok, normálne. Najbližšie už s GP, rýchlo s nezamestnanosťou, výberom daní, ale aj s korupciou a súdnictvom. To by som si fakt priala. Lebo čakať na Daniela Lipšica alebo Ľudovú platformu, mohloby trvať ďalšie desaťročie.